Ako si tak uvedomujem už dlho som sem nepridala žiadny zmysluplný príspevok. Teda dá sa hovoriť o tých doteraz pridaných ako o zmysluplných?/ale práve o tom tu teraz nejdem polemizovať/ V posledné dni som prežívala historické okamihy alebo skôr len bežné okamihy, ktorým prikladám veľký význam. Vlastne podstata týchto "okamihov" spočítala v tom, že som každý deň vstala s úsmevom na tvári/teda hneď ako som prekonala počiatočný šok zo svojej podoby v zrkadle, na ktorej bezsenná noc zanechala stopy/, tešila som sa do školy, áno úprimne som sa tešila na tých ľudí. Toto sa mi ešte nestalo, nie naozaj nikdy som s takou radosťou nechodila do školy. Možno na tejto mojej radosti majú istý prínos aj tvoje pekné oči, ale koniec koncov mala som to tam rada.
Ako ste si mohli všimnúť používam minulý čas. Hej, tešila som sa. Vždy sa nájde akýsi jedinec, ktorého existencia je podmienená otravovaním životov druhých ľudí. A tento jedinec sa rozhodol otravovať práve ten môj život.
/a ty. čo k tebe dodať. tvoje oči sú stále pekné, len nie je isté či stále budú moje. a vlastne ony moje ani nikdy neboli./
Škola .. hmm. Popravde, neviem sa rozhodnúť, či tam chodím rada, alebo to len prežiť.
OdpovedaťOdstrániťAko ty hovoríš, vždy to niekto skazí.
Ale kvôli pekným očiam sa oplatí, nie?
hej, kvôli nim sa oplatí. mám pocit, že minúty vtedy trvajú hodiny a naopak. a tiež mám pocit, že som smiešna.
Odstrániť