Neschopnosť nájsť si nejakého partnera vyústila až k tomu, že tento rok budem na Valentína/ rovnako ako po zbytok roka/ opäť sama. Keď sa vrátim o niekoľkom mesiacov dozadu zisťujem, že som sa veľmi zmenila oproti tomu aká som bývala. Je to ten typ vnútorných zmien, keď vás všetci ostatní spoznávajú, ale vy už nespoznávate samých seba. Práve takouto zmenou prechádzam alebo som už prešla a sformovala sa do podoby akej takej. Napriek tomu, že istým spôsobom samú seba nenávidím/ hej hej hej veď to poznáme, stále to isté dokola a bla bla bla/ za tých pár rokov čo so sebou žijem som si zvykla na seba a svoju podstatu pre bežný život nepoužiteľnú. A preto tento fakt, že som sa istým spôsobom zmenila ma desí. Najviac je toto moje nové Ja cítiť v oblasti vzťahov alebo môjho ponímania vzťahov. Lásku ako takú som pokladala za niečo preceňované, až donedávna a čo sa týka vzťahov platilo tu to isté. A tak sa dlhou okľukou vraciam späť ku Dňu sv. Valentína a mojej frustrácie zo samoty, ktorú by som si pred časom nedokázala ani len predstaviť.

Je toto znak toho, že som sa mi podarilo opäť trochu viac sa priblížiť k psychickému dozretiu?