streda 6. marca 2013

Posledné dni prežívam len vďaka môjmu materialistickému JA, dokonca som sa rozhodla, že si už nebudem kupovať žiadne knihy a nebudem chodiť ani na žiadne filmy či koncerty/vlastne na tie som nikdy nechodila, ale chystala som sa/. Celý svoj chabý kultúrny život som obetovala za pár handier/budem to tak volať/ z H&M. Na to, že som žena, dlhé roky som otvárala šatník so slovami"Mám si čo obliecť!" Hej, táto veta je priam obdivuhodná, ale niečo sa stalo alebo skôr niekto sa stal. Kto by to bol povedal, že jeden človek zmení celé vaše životné ponímanie./to len na vysvetlenie ak by vám to znelo príliš povrchne/

Keďže mám prázdniny tento čas je vhodný na nekonečné pozeranie filmov a čítanie kníh. Jedným z mojich obľúbených filmov je aj 500 days of Summer. Chcela by som zažiť niečo podobné ako hlavní hrdinovia tohto filmu.




Moje pobláznenie NÍM a jeho očami vôbec neslabne, práve naopak naberá na intenzite. Myslím, že niečo takéto sa môže stať len mne. Len ja sa na niekoho dokážem namotať už po pár letných pohľadoch. Dotyčný sa do mojej hlavy priam nasťahoval a mám taký pocit, že len tak ľahko sa stadiaľ nevysťahuje. 


/poďte si spolu so mnou zaplakať. och, tak rada sa ľutujem./

nedeľa 3. marca 2013


je tak veľa rozhovorov prebiehajúcich v mojej hlave
bojím sa, že by sa zranili všetky tie krásne slová
ktoré vlastne ani nejestvujú
keby som ich nechala preniknúť až k tvojim ušiam

štvrtok 28. februára 2013

Slová nejdú von tak ľahko ako kedysi. Ja neviem, som totálne prázdna, ide mi roztrhnúť hlavu a nedokážem vidieť to pekné takmer v ničom. A potom je tu on a ja zrazu vidím len to pekné. Stačí jeden pohľad a mne sa popremiestňujú všetky orgány. A začne sa mi trhať koža/metaforicky, ešte som nepočula, aby niečí pohľad mal takéto účinky/. Vlastne ani neviem prečo, ale je to už raz tak. Možno si tým iba dokazujem, že žijem, že som živý človek, ktorý je schopný cítiť. Momentálne čítam Buka takže moja nechuť k životu celkom iste pramení práve tam. Teším sa na prázdniny, ešte včera som sa chcela celkom úprimne opiť, dnes už nie až tak úprimne a momentálne sa mi nechce či už ani opiť, ani nič iné./možno je to len vedľajší účinok paralenu. keby prestala bolesť hlavy nevadilo by mi ani dvojité videnie/ Dnes mi napadlo, že všetci tí veľkí umelci, básnici, dramatici, spisovatelia-všetci bez rozdielu na tom aký výnimočný život viedli skončia úplne rovnako ako my ostatní/dobre je v tom trochu rozdiel/. Veľmi sa mi pre dnešok páči táto veta:"Peklo sú tí druhí."/zamyslite sa nad tým a to poriadne/

 pretože nechcem nikoho a hlavne seba demoralizovať idem už radšej spať.

sobota 23. februára 2013

Dnes som dočítala Zalknutí od Chucka Palahniuka. Na to ako veľmi ma tá kniha bavila som ju čítala rekordne dlhý čas-jeden týždeň. Naskytol sa mi tu pohľad na dokonalú pitva ľudskej duše. V knihe som pravidelne stranu od strany podčiarkovala isté vety, ktoré by si mal pre rozvoj ducha prečítať a zamyslieť sa nad nimi snáď každý. Dokonca podčiarknutie ani nezgumujem, pretože chcem, aby každému kto si po mne knihu vypožičia, udreli do očí práve tie slová a vlastne nie len do očí. Malo by vám to preniknúť až kdesi do mozgu. Podľa mňa práve to je podstata veľkých slov.

Na základe terajšieho a tiež už dávnejšieho stretnutia s Palahniukom pri Fight Club-e môžem prehlásiť, že je proste boh.

štvrtok 21. februára 2013

Som šťastná. Znie to celkom jednoducho, ale čo všetko tomu prechádzalo /totálne otrasný štvrtok. štvrtky sú vždy totálne otrasné./ a to čo bude nasledovať priberá na zložitosti. No a krása môjho dočasného stavu je tiež ochudobnená faktom, že tento stav je len dočasný, vlastne ako všetko ostatné. 

Vždy ma robili šťastnou určité momenty. Dnes je to moment, keď som sa opäť mohla skryť v tvojich očiach /a nie raz/. Je vtipné a trochu trpké schovávať sa v očiach niekoho kto o tom ani len netuší, ale to mi je momentálne jedno, keďže nechcem svoje šťastie spraviť ešte viac dočasnejším ako je. Nevedomosť, čo znamenajú tvoje pohľady je tiež celkom fajn. Nevedomosť je istým druhom prejavu lásky vyššej moci. 

Snažím sa nevytvárať si žiadne alternatívne pokračovania a konce, pretože ako náhle s tým raz začnete ťahá sa to s vami snáď donekonečna a pomaly sa začnete strácať vo vlastnej Utópií na míle vzdialenej realite.